AK - Aktuální konflikty

bacil - ehm...

ninemike - bolo by to efektnejšie, efektívnejšie skôr nie, pavúkovec potrebuje veľké množstvo servomotorov - na každú nohu dva a na každý kĺb aspoň jeden - takže ten na videu by ich musel mať 16+32 a to je drahé a zložité. Navyše - ukáž mi (obrazne, videl som video od NASA) pavúkovca s pohotovostnou hmotnosťou aspoň 300kg, pretože potrebuješ mu dať nejakú zbraň a trochu ho opancierovať. V tom je ich najväčšia slabina - pohony kráčavých strojov potrebujú nepretržité napájanie.

Zaujímavý je nápad s pneumatickým granátometom v patente linkovanom mepu. Môže sa to zdať trochu archaické - a svojím spôsobom aj je. Lenže - má to aj obrovské výhody, predovšetkým v dobre regulovanej úsťovej rýchlosti a tým veľmi širokom rozsahu možných balistických kriviek pre dosiahnutie cieľa.
A nemýlte sa, dostrel bude "dostatočný" - s pneumatickou zbraňou sa dá dosiahnuť úsťová rýchlosť 200+ m/s - pre porovnanie 30mm AGS-17 má úsťovú rýchlosť 185m/s a dostrel 1700m, 40mm Mk19 240m/s a dostrel 1500+m, 40mm M79 alebo M203 úsťovú rýchlosť 76m/s a dostrel 400m, ruské 40mm GP-25 a GP-30 úsťovú rýchlosť 76,5m/s a dostrel 400m. Takže s pneumatickým granátometom kalibru odhadom 60-80mm sa dá deklarovaný dostrel 150 metrov dosiahnuť bez problémov - vyžaduje to počiatočnú rýchlosť menej ako 50m/s, pritom nie je problém dosiahnuť aj počiatočnú rýchlosť ~100m/s, a to by postačovalo na dostrel na úrovni 300-400 metrov, čo na boj v meste bohate postačuje.

Já vím, to co měli amící v Iráku, bylo obrovský, ale nepodceňoval bych ruskou invenci - klidně můžou modulovat ten stlačený vzduch.

Ale co mě není jasné, mám vzduchovky s úsťovou rychlostí 110 až 220m/s a tak se mě ty kilometrové vzdálenosti zdají prostě mimo, protože vím jaký to má minometnný zdvih, trefit těmi 110m/s PETku přes 50m rybník.

Ja vidím hlavnú výhodu robota pavúkovca hlavne v možnosti ovela rýchlejšieho stranového pohybu ako pri pásových platformách. Keď sa potrebuje napr. ten Uran skryť pred prilietavajúcim TOWom, má prakticky na výber len pohyb dopredu alebo vzad a úkryt za prekážkou. Pavúk ma ďaleko väčší rozsah pohybu, dokázal by omnoho rýchlejšie striedať palebné postavenia. Teoreticky by sa pred TOWom nemusel ani ukrývať, stačí že by začal "tancovať " na ploche pár metrov štvorcových a operátor TOWu by mal obrovský problém udržať ho v zámernej. On sám by pritom mohol jednoducho softwareovo generovať korekcie svojho pohybu pre napr. 30-ku gulomet a tak postrelovať postavenie TOW. Na presun do postavenia by mu slúžilo klasické poháňané koleso v trupe. Jednoducho mám pocit že pavúk by spojil vysokú mobilitu pod paľbou s výhodami ťažkej zbrane, ovela lepšie ako pásovec.

Ten ruský "patentový" udelátor má šesť nezávisle zavesených kolies - vie "krabí chod" a otáčanie na malom polomere / na mieste, takže obratný bude dostatočne. Strieľať na robota TOWom je bohapusté plytvanie, navyše sú tí roboti relatívne veľmi malý.

Tento Uran napríklad -


- je hlavne nosič cepových odmínovacích zariadení, podobne ako Božena, a rôznych ženijných nástrojov. Bojové použitie ako nosiča zbraní je skôr druhoradé.

Čekal jsem na vlákno diskuze k robotům, ale rozjelo se to hezky tady.
ad  pavoučí chod: Poměr k pevnosti, pancíře a nosnosti při současném stavu materiálové základny by činila robo-pavouka velmi velkým, resp. vzálenost dotyku dvou protilehlých nohou. Měl by problémy i s větší ulicí, natož ruiny. Co je ale ještě více důležité, je energetická účinnost pohonu. Tření u valivých ploch je řádově menší než u čehokoliv jiného. Na zpomalení pavoučího pohonu je nutné také použít energii, kdežto u kolesových pohonů je již zvládnuto brždění s přeměnou na teplo (ano, brzdy), případně rekuperace. Toliko k pavoučímu pohonu. Neefektivní, technicky a energeticky náročný, složité řízení.  Pokud je požadavek na překonávaní terénu, Boston Dynamics to vyřešil výborně.