Kdyby byl pavoučí chod tak výhodný jak tvrdíte tak by celá příroda fungovala na 6ti nohou a nikoli jak dnes funguje na 4. resp. dvou. Darwina ještě nikdo nezrušil. Přitom používání 6. nohou v přírodě je limitováno velikostí (vahou) tvora.
To sa hlboko mýliš, bohužiaľ.
Štyri nohy/končatiny majú "potomkovia rýb" (kmeň chordáty, česky strunatci, Chordata, a patria do skupiny druhoústych Deuterostomia). K nohám navyše prišli viacmenej dodatočne, cez plutvy.
Tvorovia s typicky viac ako štyrmi nohami majú výrazne odlišný pôvod (kmeň článkonožce, česky členovci, Arthropoda, a patria do skupiny prvoústych Protostomia).
Dôležité je, že tieto dva kmene majú posledný styčný bod až niekde v kambriu či dokonca v prekambriu (cca pred 560-540mil rokov), odvtedy "idú každý svojou cestou" - a mimochodom, nohy sú pri tom až niekde na konci zoznamu odlišností.
Čo sa týka systému riadenia pohybu, "šesťnohá konštrukcia" je v prírode všeobecne úspešnejšia, prinajmenšom v počte druhov (cca 1-3 miliony druhov článkonožcov, voči cca 45-50 000 druhov chordátov, z toho cca 24-30 000 kostnatých rýb, cca 5500 cicavcov a cca 10 000 vtákov), je tiež jednoduchšia na ovládanie - napíklad nevyžaduje nevyhnutne vestibulárny aparát a silové riadenie stability, na zemi je stabilnejšia vďaka tomu, že aj pri polovici nôh bez kontaktu s terénom zostáva stabilná (tri oporné body) atď. Obmedzenia hmyzoňov vyplívajú z iných príčin, napríklad z vonkajšej kostry a dýchacie aparátu, ktorý neumožňuje dostatočne efektívne zásobovanie kyslíkom u živočícha nad určité medzné rozmery.
Z technického kľadiska je zasa riadenie väčšieho počtu končatín "zbytočne zložité" a náročné na počet výkonných prvkov (veľký počet servopohonov) a synchronizáciu pohybu, a to hlavne pri akcelerácii a decelerácii, plus rýchlo narastajú potrebné sily "v závesoch" (krátke ramená sily v mieste závesu a dlhé ramená sily zotrvačných hmôt)
Z technického kľadiska je zasa riadenie väčšieho počtu končatín "zbytočne zložité" a náročné na počet výkonných prvkov (veľký počet servopohonov) a synchronizáciu pohybu, a to hlavne pri akcelerácii a decelerácii, plus rýchlo narastajú potrebné sily "v závesoch" (krátke ramená sily v mieste závesu a dlhé ramená sily zotrvačných hmôt)
Popravde táto téma ma zaujala natoľko že som sa odhodlal konečne zaregistrovať, keďže problematike kráčajúcich viac nohých robotov sa venujem už vyše 6 rokov...
Kráčajúci roboti majú problém že všetku váhu musia niesť ( vlastná váha, a energia (batérie alebo PH) výstroj a výzbroj) potom samozrejme nastáva možnosť pancierovania alebo krytovanie životne dôležitých častí ktorých je pri kráčajúcom robotovi podstatne viac než pri pásovej variante.. i keď v prípade 6 nohého robota je pri vyradení jednej končatiny možnosť zmeniť spôsob kráčania z tripodického (3+3 cyklus) na kráčanie len jednou nohou v momente pričom sa poškodená končatina pomocou funkčnej časti zasunie do nekolíznej polohy. pričom pásový podvozok je po pretrhnutí pásu, podstatne bezmocnejší.
Veľa výhody veľa nevýhod niektoré veci mam i prakticky overené na tomto drobčekovi ktorý je predmetom môjho výskumu už 3 roky ( váha 2,6 t pre porovnanie 180cm vysoký človek ) je to vcelku unikát
EDIT: len podľa druhého obrázku porovnajte koľko ma tento robot živých a zraniteľných častí v hydraulických rozvodoch, samozrejme je to len funkčný model pre skúšky takže neboli vytvorené pevne trubkové rozvody. Pohyb v teréne je buď kráčaním alebo pojazdom kolesami kedy nohy vytvárajú systém aktívneho pruženie pre vyrovnávanie nerovností. Výška prekročiteľnej kolmej bariéry je 1m, jamy 1,5 metra
Upravil Snork_svk (04.01.2016 08:56:10)
Pozrime sa na požiadavku kráčajúcich robotov z iného pohľadu.Potrebujeme vlastne takúto vlastnosť.Je potrebné aby robot kráčal po sutinách?Respektíve ak mám urobiť kompromis medzi jednoduchšou,odolnejšou konštrukciou a komplikovaným systémom so schopnosťou kráčať po sutinách,čo je potrebné len občas?Väčšina zbraní pôsobí na niekoľko sto metrov takže sa nepotrebujem dostať až tesne k domu(z ktorého sú tie sutiny).Ulicou s troskami dokáže pásové vozidlo väčšinou prejsť.Do domu sa takýto robot aj tak nedostane kvôli rozmerom.
Akú výhodu vlastne poskytuje kráčajúci robot?
Pokud se už nic zásadního nezmění, pokračujeme tady: www.aktualnikonflikty.cz
Quae volumus, credimus libenter. – „Co si přejeme, tomu ochotně věříme“ (Cicero)
Alchymista napsal:Z technického kľadiska je zasa riadenie väčšieho počtu končatín "zbytočne zložité" a náročné na počet výkonných prvkov (veľký počet servopohonov) a synchronizáciu pohybu, a to hlavne pri akcelerácii a decelerácii, plus rýchlo narastajú potrebné sily "v závesoch" (krátke ramená sily v mieste závesu a dlhé ramená sily zotrvačných hmôt)
Popravde táto téma ma zaujala natoľko že som sa odhodlal konečne zaregistrovať, keďže problematike kráčajúcich viac nohých robotov sa venujem už vyše 6 rokov...
▼spoiler
Palec hore! Kombinacia kracajuceho robota s kolesami sa mi paci. Tesim sa na dalsie prispevky
Upravil Juraj (04.01.2016 09:25:51)
Aby kráčal bojový robot, lebo o tých je prevažne reč... Na najväčší podiel jeho funkcie mi to príde zbytočné, uvažujem o dĺžke nasadenia, výzbroji a množstve munície. Už len keď sa zmyslíš nad tým v akých cenových reláciach sa pohybujú najlacnejšie kolesové podvozky ( obdobne ako pri BVP ) potom drahšie pásové podvozky, a oveľa oveľa drahšie kráčajúce podvozky tak mi prídi z vojenského hľadiska absolútne nevhodné.
Odhadujem cena podvozku z výzbrojou 14,5mm guľomet by bola v pásovej variante tak 2 krát drahšia než kolesovej, a pri kráčajúcej by cena vzrástla najmenej na 5-7 násobok pričom neposkytne takú kvalitatívnu výhodu. Áno kráčajúce podvozky sú schopne prekonávať veľmi ťažký terén. Ale nasadiť a riskovať stratu takého robota je bláznovstvo, môžte si to porovnať s bombardérom B2 ktorý je špičkový nástroj, ale jeho použiteľnosť je limitovaná cenou a rizikovosťou nasadenia.
Výhody - oveľa agilnejší, schopnosti toho podvozku ktorý som dal obrázky sú vďaka pohonom a koncepcii rotácie nohy oveľa vyššie než ma napríklad BIG DOG - dovoľuje v jazdnom i kráčajúcom pohybe i rotácie okolo voliteľných bodov doslova tancovanie rôznymi pohybmi nakladaním tela a podobne, ale ovládanie takéhoto robota je veľmi náročné a tým pásom sa nedá urobiť ľahká autonómia, samozrejme dá sa, ale využijete pri tom len 40% schopností podvozku.
Ja si myslím že koncepcia kráčajúceho robota na bojisko nepatrí a je to zase len idea kedy jedna vec ma dokázať 100% pri absolútne šialených požiadavkách pričom cena daného zariadenia stúpne do takých súm že sa vlastne neoplatí ho reálne nasadiť pretože strata takéhoto zariadenia by bola veľkou stratou financií a prestíže. Ohľadom bojových robotov je skôr zaujímavé premýšľať o lacných a ľahko vyrobitelných modeloch.
Aby to nakoniec nedopadlo ako na Slovensku keď pri jednej akcii pyrotechnik namiesto toho aby riskoval stratu robota sa proste obliekol do obleku a išiel tu výbušninu odstrániť ručne...
EDIT: len podľa druhého obrázku porovnajte koľko ma tento robot živých a zraniteľných častí v hydraulických rozvodoch, samozrejme je to len funkčný model pre skúšky takže neboli vytvorené pevne trubkové rozvody. Pohyb v teréne je buď kráčaním alebo pojazdom kolesami kedy nohy vytvárajú systém aktívneho pruženie pre vyrovnávanie nerovností. Výška prekročiteľnej kolmej bariéry je 1m, jamy 1,5 metra
Projekt zajímavý, vypadá to na univerzitní labku. Jen si tipnu, EU projekt, 5 let něco obdobného FP7, měl by sloužit jako záchranářský . Průmyslové využití super, změna rozvoru a rozchodu kol se jen tak nevidí. Je možné odkazy na papery?
Projekt zajímavý, vypadá to na univerzitní labku. Jen si tipnu, EU projekt, 5 let něco obdobného FP7, měl by sloužit jako záchranářský
. Průmyslové využití super, změna rozvoru a rozchodu kol se jen tak nevidí. Je možné odkazy na papery?
Áno jedna etapa EU projektu sa ukončila, na pokračovanie neboli peniaze ( klasika ) momentálne sa rieši projekt ktorý bude v tomto pokračovať pretože je škoda že to zapadá pavučinou, pre zhrnutie bola prezentácia i keď je tam osobne veľa balastu, ale pre prehľad ak niekoho zaujala koncepcia:
https://www.vedatechnika.sk/SK/stimuly/ … 0-2013.pdf
Riešenie je skutočne unikátne a ako jeden z hlavných riešiteľom som na to hrdý i keď v niektorých veciach sú stále značné nedostatky. Pre účel je rameno vybavené hydraulickými kliešťami na strihanie karoserií s nosnosťou 400Kg.
Pre tých čo im to myslí viac vojensky si môžu predstaviť zaťažiteľnosť podvozku skoro 1t čo všetko by sa na ňu dalo postaviť. Lenže na blízky boj kvôli komplikovanej pancierovateľnosti konštrukcie slúžiť nemôže, a na vzdialený sú naozaj vhodnejšie kolesové a pásové podvozky. Zároveň je podstatne väčší než obrázky robotov ktoré som videl že boli údajne nasadené v Sýrii.
"Toho robota nechceme, je moc hlučný a ještě nás prozradí," tvrdí američtí mariňáci.
Původně úspěšný projekt robota-mezka LS3, který byl vyvinutý za 32 miliónu dolarů na základě smlouvy mezi DARPA a firmou Boston Dynamics (nyní ve vlastnictví Google X), jde definitivně "k ledu." Armáda původně předpokládala, že by "mezek" mohl v nepřístupném terénu přepravovat vojenské vybavení.
Jenomže robot byl vybaven spalovacím motorem a ten byl tak hlučný, že by prozradil pozici jednotky. A zatímco přepravil 200 kg nákladu, model s elektromotorem přepravil pouhou desetinu. Navíc nebyl nikdo z vojáků schopen robota opravit v případě nehody. Mariňáci už si dělají legraci nejen z robota, ale i z generálů, kteří kontrakt podepsali. Zdroj: rt.com
http://islamskystat.ivcrn.cz/ http://eldiablo.webz.cz/
Bože dobrý, kdo stvořil takového ohavu? Je tohle snad produkt spojení ženy s pouštní krysou?