AK - Aktuální konflikty

Radar me prepinani na prijem iotovkou ( zdroj radioaktivity ), tak svuj prijiac si nemuze zahltit.

Zaruseni prijimace, na tech 10m zadny problem, na zemi rusicaka muze mit desitky kW, to dron nebude mit.  Uz jsem psal ze Tesla delala rusicky 500 W a na 300m se dva Defini nedomluvili. Pokud je take digitalni prenos tak staci z kazdeho pakety zarusit jen cast.

Kdo vi co pouzivaji....My pouzivame i digi mod Olivia, je siroky 1 kHz a pouziva 32 tonu, tak je hodne odolny na ruseni. Na prijem digi se pouziva SW ktery ma vodopad, kde jsou videt signaly a casto tam vidim signal asi 100 Hz siroky jak behem vysilani zvysuje kmitocet a zase snizuje, dela takove vlny. Ale na to se i ta rusicka zasinchronizuje, ten nas SW to neumi.
podivejte se jak ten vodopad vypada
http://www.sidlo.com/ok1ufc/icom_7200.htm

Diplol pro 10m pasmo ma 5 m, Ty dekametrove pasma nemuzou mit plnohodnotny dipol. Ten by mel kilometry.

Zkracena antena je treba klasicka antena, gumovej pendrek na rucnich stanicich, tam je spirala z medeneho dratu, kdyz se tam da prut lambdactvrt 1/4 tak se podstatne zvetsi dosah. Kdyz ji dam na magnet a soupnu na strechu auta, zase se zvetsi dosah. To Petr jako radioamater zna.
Mozna nekdo znate stanici RF-10.  K ni je kratky prut a dlouhy. primo konstrukter te anteny OK1ZN rikal ze je to antena mizerna, ale armada ji chtela. Take pobliz dratove anteny nesmi byt nic vodiveho, to pozere vykon, zase se rika ze to ma byt 1/4 vlnove delky.

Dost z vas zna PMR stanice, to ma s tim pendrekem dosah par km, i kdyz je to zakazane tak si CB-ckari k tomu davaji i smerove anteny YAGY a to ma dosah desitky metru.

Ten Rusky datel pracoval vetsinou na delsich vlnach, amateri mame pasma 15m a 20m a tam byl aktivni casto. Na 10m pasmu jsem ho neslysel.

Za valky meli letadala na velke vzdalenosti HF  radiostanice, na kratsi vzdalenosi drat natazeny na letadle, na velke vzdalenosti vypousteli dratovou antenu a protivahu delalo cele letadlo. To same ponorky pod vodou.
Tak je mozne ze take vypousti drat.   

Fyziku neosidis, na spojeni staci zlomky W, ale na radar, kde potrebuje chytat odrazeny signal to musi byt uz kW. JPP rikala ze kdyz  obsluha musela jit ven pred radar co stoji v Cernobylu, meli skafandr potazeny kovem, a helmu zlatem...U radaru plati ze cim nizsi kmitocet a vetsi vzdalenost je impuls delsi. a vykon vetsi. Oproti pristavacimu i nekolika nasobny. Tamara bere odrazeny signal od silneho radaru od ozareneho letadla tak do 100 km.
Tak i kdyby neco takoveho pouzival DRON, nebude ta vzdalenost vetsi. Take ty dlouhovlne anteny radaru nebudou mit radu anten, aby to menilo smer vyzarovani , tak bude smerovat DRON. 

V kazdem pripade to bude dobre utajene....
Vzdyt o spojeni s ponorkama pod vodou za WWII ( dekametrove vlny) se moc nepise a JPP rika ze dodnes jsou nektere radiova zarizeni, teda metody spojeni TAJNE.
Kamarad byl v nemecke ponorce z WWII a rikal ze vsecny vysilacky nema, vybrane. Ani atrapy...

Je take popisovano ze jak RF, tak USA vyposteli a asi zase vypousteji hlasky o technice a tim protivnika mnuti vymyslet opatreni na veci ktere neexistuji. 

Ta rusicka muze byt mimo dosah protiradarovch raket, nejakou stovku km ve vnitrozemi a tak kdyz na ni poslou letadlo, bude muset prekonat PVO, dlouheho dosahu, kratkeho dosahu a primo u zarizeni a dnes to umi setrelit i tu raketu. Kdo vi co dnes maji, uz leta se je radar jedna bouda s antenou a vysilacem, zarizeni a osadka je klidne i nekolik set metru jinde ( vsechny radary na letistich ), rozbiju antenu, tak najede jiny kontejner. Uz v 60-tych letech na letisti byla rota S, nekde ve meste a tam meli nahradni radary, radiovozy...aby rozsekane slo hned nahradit. Dneska je vsechno mensi, mobilnejsi.

Sestrelit sousedov DRON muze byt i cesta do kriminalu......Kecal jsem na vratnici a nejednou rana, do vratnice narazil motorovej model, tak 50 cm nad hlavou decka v kocarku, prorazilo to hlinikoe oplechovani. S tim bych si urcite nezahraval.

Upravil Beda (19.10.2015 11:30:29)

Existovať môže, skúsenosti s hyperzvukom majú značné. GELA/Meteorit-A/Koala, Igla a dalšie stroje sú pomerne známe, predvádzali aj hypersonické motory s nadzvukovým prúdením...

Igla

Motor stroja Igla - evidentne už niekde pracoval

GELA/Meteorit-A/Koala

Pritom GELA je z konca 80. rokov a maximálna rýchlosť je v oblasti Mach 5-8, Igla je z polovice 90. rokov a rýchlosť bola uvádzaná Mach 6+, podľa niektorých odhadov však až Mach 10-15 pri prvých testoch. Lietali s tým z Plesecka a Barnaulu (Altajský kraj) na Kamčatku, kde pristávali na padákoch. Niektoré lety zamerané japoncami a američanmi nad Ochotským morom mali prebiehať vo výškach nad 45km rýchlosťou nad Mach 5, ale to už boli stroje na zostupnej trajektórii, pred pristátím na Kamčatke (polygon Kura). Ako rýchlo a ako vysoko leteli nad územím Ruska nie je oficiálne známe...

GELA/Koala bola okolo roku 2008-2010 ponúknutá prípadným zahraničným záujemcom ako objekt pre výskumy v hypersonickej oblasti. 

EDIT: Takéto informácie sú zo zdroja typu JPP, takže primeraný (v ruskom merítku) nadhľad je nevyhnutný.

Pochopil si to v zásade správne, ale rozdiel bude v materiálovej základni, životnosti jednotlivých častí a pod.

Porovnaj si veľkosti a proporcie X-51 Waverider a X-43 s GELA alebo Igla
X-51

X-43

Údaje o rýchlosti a výške ruských výtvorov treba brať s primerne veľkou rezervou, sú to viacmenej informácie typu JPP.

Oficiálne ruské zdroje sú tiež hodne rozporné - Jurij Zajcev tvrdil, že GELA letela niekoľko krát a najmenej raz dosiahla určenú rýchlosť, na druhej strane oficiálny predstaviteľ "Radugy" v rozhovore pre Izvestia v decembri 2012 tvrdí, že GELA nelieta/-la. (Wiki)