je to tzv. "balistický prstenec" - upravuje aerodynamiku leteckej bomby tak, aby viac druhov bômb malo rovnaké aerodynamické vlastnosti (pri voľnom páde, samozrejme - pri podvesení je to viacmenej jedno).
Je to kvôli tomu, že staršie bombové zameriavače boli mechanické kalkulátory - po druhej svetovej vojne elektromechanické - a nastavenie balistických vlastností bomby (charakteristickej doby pádu bomby) bolo zložité a nepraktické.
Ako jednoduchšie riešenie sa vtedy javila možnosť dodatočne upraviť aerodynamické/balistické vlastnosti málo rozšírenej bomby tak, aby sa stala podobnou niektorej už zavedenej a rozšírenej bombe (napríklad FAB/OFAB-250).
Táto konkrétna je plným označením FAB-9000M54, kde M54 v podstate znamená aerodynamický model atmosféry z roku 1954. Existovali aj bomby s označením M46, M62...
U modernejších bômb sa od tohoto značenia upustilo a moderné elektronické zameriavače (analogové i digitálne) už pracujú priamo s charakteristickou dobou pádu bomby.
Prečo nie? Jesť to nepýta a podvesiť sa to dá na časť Tu-95, Tu-160 aj časť Tu-22M3.
Druhovojnovými FAB-5000 a FAB-3000 a novšími povojnovými FAB-9000 odbombardovali napríklad posledné Tu-16 v Afganistane pred koncom vojny.
K bombám FAB-500ŠN a FAB-500ŠL
FAB-500ŠN (šturmovaja nizkovysotnaja) bola zavedená i u nás. Bomba je zaujímavá tým, že v klietke je dodávaná "kompletná", teda vrátane zapalovačov a padákového systému. To značne zjednodušuje logistiku a obsluhu pri podvesení. Okrem to integrovaný zapalovač je "inteligentný" a má niekoľko režimov.
FAB-500ŠL sa líši tým, že má pridaný aerodynamický kryt pod ktorým je "lider" - v podstate krátky teleskopický nástavec, v niektorých režimoch nastavenia bomba tento teleskop vysunie a pri dopade exploduje ešte nad povrchom zeme - vzniká tak len malý kráter a súčasne má bomba väčší účinok na okolie - energia výbuchu nie je spotrebovaná na tvorbu kráteru.
Prvý záber je odpal Ch-29 z Mig-29, potom nasleduje činnosť RBK-500 Betab-M.
Ďalej je RBK-500 Motiv-3M a nakoniec ODAB-500