Osobně si myslím, že pokud by RF mělo letouny typu AC-130, nyní by je v Sýrii použila. A vřele bych jim doporučil nějakou takovou variantu vytvořit, pokud se to tak neděje, poněvadž symetrické nenukleární války se v blízké době konat nebudou. Zatímco pronikání bojovníků z Afgánu, Sýrie, Turecka na Kavkaz se dozajistě bude dít.
nine_mike, Alchymista
Tak sem hledal....
An-12 spadá do kategorie "Herculesu" ale je příliš starý a RuAF nemá perspektivu. Nahradí ho MTA.
An-26 by šel použít jako "lehký gunship" ale i toho v brzké době také čeká náhrada. Možná pro účely testování v roli gunshipu.
Il-20 slouží už jen pro ELINT mise.
An-70 už je z politických důvodů pasé.
An-140T ze stejných důvodů také pasé.
Z perspektivních vyvýjených transportních letadel pro daný účel tak zbývají:
Vývoj rusko-indického transportního letadla pod zkratkou MTA (Il-214) je v kategorii Herculesu "20 tun" nosnost, ale má proudové motory....
A pak je tu vývoj Il-112. Transportní turbovrtulový letoun v té samé třídě jako CN-235 (AC-235). Dolet i nosnost jsou hodně podobné.
Takže myslím, že tohle je jediný vhodný kandidát. Navíc při konstrukci se možné požadavky na gunship verzi mohou dopředu i zohlednit.
Il-112 předběžná vypočtená data:
Hlavní otázkou bude jakou dané letadlo unese výzbroj, munici a kam ho lze umístit. Asi nejdůležitější parametr bude zpětný ráz zbraně, nikoliv ráže, který by měl negativní vliv na stabilitu stroje a v konečném důsledku i na přesnost palby. Větší ráže znamená (obvykle) větší účinější dostřel - výšku letadla a tedy i jeho bezpečnost.
57mm kanon bude určitě hodně předimenzovaný výkonem na tak lehký letadlo. Zpětný ráz...(?)
23mm má na můj vkus moc malé granáty a tedy i účinek, a i spotřebu.
30mm se mi zdá jako vhodné minimum jak pro dostřel, tak účinek.
V Rusku vyráběné/dostupné kanony min. ráže 30mm:
30mm kanon 2A42 má kadenci 200-300 nebo 550 ran/min a zpětný ráz 40-50 kN. Hmotnost je 115 kg.
30mm kanon 2A72 má kadenci 350-400 ran/min a zpětný ráz 60 kN. Hmotnost je 84 kg.
Náboj 30x165mm váží 858 g. Rychlost HEI projektilu je 960 m/s a hmotnost 389 g.
Dvojí podávání munice.
Teoreticky by mělo jít použít střelecké stanoviště z Ka-52 které umožňuje omezenou pohyblivost (ale dostatečnou) zbraně. SŘP by se musel naprogramovat znovu vzhledem k boční palbě a odlišné rychlosti a operační výšce letadla s pevným křídlem.
Dále pak do úvahy zbývá(?) vyvýjený 45mm kanon na teleskopickou munici. Neznám ale žádné podrobnosti, ale u moderních 40mm kanonu lze "udržet" zpětný ráz na cca 60 kN.
Pro srovnání:
V pomyslné "kategorii" MC-27J gunship nese jeden 30mm kanon GAU-23 s kadencí 200 ran/min.
Hmotnost zbraně je 156 kg.
Používá výkonný náboj 30 x 173mm, PGU-13, PGU-15 a PGU-46.
Úst'ová rychlost 1079 m/s.
Váha náboje 1,027 kg, z toho projektil 362 g.
Dvojí podávání munice.
Zpětný ráz 35 kN(!)
Sebeobranné systémy:
Všechno v Rusku dostupné...
Edit:
A další lehký gunship AC-235 používá modifikovaný kanon z "Apače" M230LF s kadencí 200 ran/min. Má nižší výkony.
Hmotnost zbraně je 72,6 kg.
Používá náboj 30 x 113mm, M789 HEDP a standartní munici pro DEFA/ADEN kanony.
Úst'ová rychlost 805 m/s.
Váha náboje 575 g, z toho projektil 236 g.
Dvojí podávání munice.
Zpětný ráz verze pro pozemní vozidla 28 kN a pro námořní aplikace (hlídkové čluny) pouhých 7,3 kN.
Upravil Svarboj (10.12.2015 20:44:19)
Není důležité co kdo říká, ale co dělá.
Systém riadenia paľby pre "gunship" by museli rusi vytvoriť "ab ovo" - komplet znovu. Dosť by im ale mohli pomôcť skúsenosti z konštrukcie zameriavacích systémov obranných kanonových veží bombardovacích a dopravných lietadiel. Ač sa to nezdá, už zadná veža Il-28 bola svojím spôsobom unikát, ktorý bol pre Tu-95 ešte ďalej rozvinutý - hoci sa to na prvý pohľad nezdá, a z uhlov vyklopenia kanonov to priamo nevyplíva, so započítaním doprednej rýchlosti lietadla ovláda v rozsahu dialok 400-1400 metrov celú zadnú polosféru (skutočne - 180°, v zmysle pozície cieľa v okamihu výstrelu).
Hlavnou časťou palubnej elektroniky moderného "gunshipu" ale nie sú obranné systémy alebo zameriavacie systémy, ale systémy prieskumu a pozorovania bojiska. Ciele je potrebné predovšetkým nájsť a identifkovať.
k výzbroji - 57mm A-220 so uviedol hlavne ako možnosť pre hypotetický "ťažký gunship", stroj s hmotnosťou nad 50 ton. S ohľadom na palebný výkon by bol schopný z výšky okolo 6 km pôsobiť proti cieľom vzdialeným 12-15km. Samozrejme, je až príliš výkonný - aj v porovnaní so 40mm Bofors, aj v porovnaní so 105mm M102.
Naopak zbraň 2A60/2A80/2A80-1 je výkonom miniomálne na úrovni 105mm hufnice M102 (projektilom je 120mm delostrelecká mína, dostrel až 14km pri montáži na pozemnom vozidle). Takže pri použití len so základnými náplňami je dostrel a spätný ráz vyhovujúci pre ťažký gunship, podobne 82mm 2B9 Vasilok by mohlo vyhovovať aj pre "ľahký gunship", dokonca možno i lepšie ako 30mm kanón. Strieľa štandardné 82mm delostrelecké míny a bol namontovaný napríklad aj na Humvee - a účinok v cieli je viac než dostatočný v porovnaní s hociktorým 30 a 40mm kanonom.
Podobne zaujímavý by mohol byť 30mm granátomet na náboj 30x17, napríklad AGS-17 Plamja, štandardný dostrel je 1800m.
Dalšou vhodnou ex-sovietskou zbraňou by mohol byť napríklad 76,2mm horský kanón 2A2 (vzor 1958 a vzor 1966/1969, celkom zaujímavá a takmer neznáma zbraň)
U mínometov by nehrozilo, že pri mierení hlavňou smerom dole z nej tá delostrelecká mína jednoducho vypadne?
Pre prípadný ľahký gunship (napr. na báze Su-80) by ešte mohla byť zaujímavá SPG-9 v prípade že by sa vyriešil odvod spalín mimo lietadlo.
Upravil nine_mike (09.12.2015 23:29:00)
U 2A60/2A80 a 2B9 to nehrozí, je to vyriešené. resp. úprava zbrane je celkom jednoduchá. S mínometmi
v "klasickej podobe" majú spoločnú akurát tak balistiku a čiastočne muníciu
Na nejaké bezzáklzové zbrani rovno zabudni, na lietadle na bočnú paľbu sú
1) nepoužiteľné kvôli problémom s prúdom spalín, ktorý kompenzuje spätný ráz
2) umožňujú len ručné nabíjanie, kvôli zložitej manipulácii so záverom a problémom s "pozostatkami" po výstrele - nie je tam bežná nábojnica, ale zložitejší predmet, ktorý nie je možné spoľahlivo odstrániť pomocou mechanického zariadenia.
Škoda pripadalo mi to ako elegantné riešenie. Mierenie by mohlo byť automatické, riadené operátorom palubných prieskumných systémov. Nabíjanie by bolo ručné (mám pocit že aj na velkých gunshipoch sú niektoré zbrane nabíjané ručne?) a odvod spalín by sa podľa mňa dal vyriešiť trubicou vhodnej konštrukcie prichytenou na ten odklopný záver, ktorá by ústila mimo lietadlo.
tak to si ťažkým spôsobom nepochopil princíp bezzáklzových zbraní.
tak to si ťažkým spôsobom nepochopil princíp bezzáklzových zbraní.
Ano bol by to elegantný spôsob ako z bezzáklzovej zbrane urobiť "záklzovú". (so spätným rázom)
Upravil kenavf (10.12.2015 10:05:04)
Pokud se už nic zásadního nezmění, pokračujeme tady: www.aktualnikonflikty.cz
Quae volumus, credimus libenter. – „Co si přejeme, tomu ochotně věříme“ (Cicero)
No ja teda neviem, ale spätný ráz by tam vznikol keby ten spätný výšlah nemal kam uniknúť, ale za predpokladu že prejde do atmosféry ešte dvoma-troma metrami pancierovanej trubice tvaru lavalovej dýzy chytenej v nejakom tlmiacom systéme, tak by sa nestalo nič tragické, myslím si.