Skôr nie - je to poskladané v leteckej bombe, hlavici rakety alebo i v delostreleckom granáte veľkého kalibru. Takže je žiadúca neprítomnosť akýchkoľvek pohyblivých častí.
Urýchľovač ako zdroj neutronov je dnes často nevyhnutnou súčasťou celého bezpečnostného systému nálože - nálože sú konštruované tak, že bez "vstreknutia" minimálneho potrebného množstva neutronov v správnom okamihu sa reakcia vôbec nerozbehne, alebo prebehne len si malým výkonom (tzv "fizzle" - "vyhorenie nálože"). Pritom treba (okrem iného) správne určiť aj potrebný interval medzi okamihom odpálenia klasickej trhaviny okolo jadrovej nálože a okamihom vyžiarenia neutronov do výbuchom skomprimovanej plutoniovej gule: mikrosekunda hore, mikrosekunda dole - a výkon je polovičný (skutočne ide o mikrosekundy - detonačná/rázová vlna sa šíri rýchlosťou vyše 9000m/s, priemer plutoniovej gule je pod 10cm - pre 6,5kg 8,66cm - takže rázová vlna dopadajúca na povrch 6,5kg plutoniovej gule dosiahne jej stred za 4,8 mikrosekundy). Takže už prostým načasovaním okamihu vyžiarenia neutronov (pri konštantnom výkone neutronového zdroja) je možné výkon plutoniovej nálože priamo ovplyvniť. Zmena výkonu neutronového zdroja potom umožňuje "druhý stupeň" regulácie.
Krásne na konštrukcii, ktorá by regulovala výkon nálože len riadením neutrónového zdroja je v tom, že na náloži netreba nič robiť, nič meniť, všetko sa udeje výlučne cez elektroniku. A bez správnej elektroniky, respektíve riadiaceho kodu pre túto elektroniku, je celá konštrukcia nanič - nefunkčná.
Tlak na bezpečnosť a "nezneužiteľnosť" jadrových zbraní je tak silný (a vždy aj bol veľmi silný), že väčšina užívateľov radšej riskuje, že nálož pre nejakú drobnú poruchu nevybuchne, než aby riskovali, že vybuchne keď nemá, alebo dokonca bez oprávnenia.
Ale ako inak Alchymista by si to chcel riešiť(ten nákres vodíkovej bomby), chceš veľký výbuch, necháš ju tak ako je, chceš malí výbuch, vytiahneš uránovú trubku plnenú fúznim palivom z bomby, dosiahneš len výbuch rozbušky(implozívna atomovka) v sile niekoľkých kiloton TNT(alebo desiatok kiloton TNT) a neutrónový zdroj bude zabezpečovať či rozbuška buchne alebo nie(bezpečnosť)
Rimmer: "Ne, Listere, myslím třeba pyramidy. Jak mohli přemístit ty masivní kamenné kvádry bez pomoci moderní techniky?" Lister: "Měli masivní biče, Rimmere. Masivní biče."
Jednoducho - reguláciou neuronového toku reguluješ výkon štiepnej nálože - v podstate reguluješ množstvo plutonia, ktoré stihne vstúpiť do štiepnej reťazovej reakcie predtým, než sa uvoľneným teplom odparí a rozletí do okolia.
Tak reguluješ i množstvo (absolutne a predovšetkým v čase) roentgenového žiarenia a neutronov, ktoré vo faze C na obrázku štiepia litium v deuteride litia na tricium a He3 a ohrievajú steny a sparkplug v nádobe fúznej časti. V závislosti na intenzite roentgenového žiarenia sa mení aj rýchlosť expanzie odpareného (uránového) obalu a (plutoniového) spakrplugu (v rozsahu cca 200-700km/s!),
Keďže sa dá rozumne predpokladať, že stlačenie fúzneho paliva bude adiabatický dej (bez výmeny tepla s okolím) podmienky pre zapálenie fuznej reakcie budú dosiahnuté "pri každej rýchlosti".
záhada - kde je potom tá regulácia???
Takže: Akonáhle je fúzna reakcia zapálená, vzniká helium a množstvo energie, ktoré toto helium ohrieva a ohrieva i nespotrebované palivo. Vzniká TLAK expandujúcej fúznej náplne, ktorí pôsobí proti tlaku expandujúceho obalu a sparkplugu. V tomto momente ohromne vzrastá dôležitosť hmotnosti a rýchlosti expanzie materiálu obalu - v podstate jeho zotrvačnosti.
Čím rýchlejšie sa obal pohyboval smerom k stredu nádoby s fúznym palivom, tým dlhšie bude trvať, kým tlak expandujúcej fúznej náplne prekoná jeho zotrvačnosť a začnú sa spoločne rozpínať a miešať. Len čím neskôr sa začne fúzna náplň rozpínať, tým dlhšie budú udržané podmienky (tlak a teplota) pre fúznu reakciu a tým väčší podiel fúzneho paliva bude spotrebovaný - a tým väčšia energia bude uvoľnená a buum silnejšie.
Donekonečna to asi nepôjde - a o relatívne dobrom vyhorení 236U v rýchlom reaktore som sa dozvedel len pomerne nedávno. Ono to vlastne nie je vyhorenie v zmysle štiepenia, ale deje sa to takouto cestou:
236U +n-> 237U -ß -> 237Ne +n -> 238Ne -ß-> 238Pu - teda cez dvojitý záchyt neutronov a dvojitý betarozpad vzniká 238Pu
Skôr či neskôr sa vyťažiteľný 235U spotrebuje a "klasické" uránové palivo skončí. Ostanú obrovské zásoby 238U, ktorý je v klasickom reaktore viacmenej na nič, trochu plutonia, nejakých transuránov. Nutné je nasadenie rýchlych/množivých reaktorov, ktoré budú produkovať väčšie množstvá 239Pu z uránu 238U - plutonium 239Pu sa dá spaľovať v MOX palivách v klasických reaktoroch i v plutoniových palivách v rýchlych reaktoroch.
Skôr či neskôr sa vyťažiteľný 235U spotrebuje a "klasické" uránové palivo skončí.
Neriešim len 235U, ale aj 233U a 239Pu, podľa mňa VVER môže pracovať aj s 233U a 239Pu, ak som dobre pochopil tak MOX je urán 238 zmiešaní s plutóniom(% podľa potreby v akom tipe reaktora ma palivo slúžiť)
Rimmer: "Ne, Listere, myslím třeba pyramidy. Jak mohli přemístit ty masivní kamenné kvádry bez pomoci moderní techniky?" Lister: "Měli masivní biče, Rimmere. Masivní biče."
Donekonečna to asi nepôjde - a o relatívne dobrom vyhorení - dobrej štiepiteľnosti 236U v rýchlom reaktore som sa dozvedel len pomerne nedávno.
Tam sa to deje cestou 236U +n-> 237U -ß -> 237Ne +n -> 238Ne -ß-> 238PuSkôr či neskôr sa vyťažiteľný 235U spotrebuje a "klasické" uránové palivo skončí. Ostanú obrovské zásoby 238U, ktorý je v klasickom reaktore viacmenej na nič, trochu plutonia, nejakých transuránov. Nutné je nasadenie rýchlych/množivých reaktorov, ktoré budú produkovať väčšie množstvá 239Pu z uránu 238U - plutonium 239Pu sa dá spaľovať v MOX palivách v klasických reaktoroch i v plutoniových palivách v rýchlych reaktoroch.
Niekde som čítal(myslím že na Oslu.cz) že použitím rýchlych reaktorov sa zlepší využitie jadrového paliva 60x.
EDIT:
Zmienka je aj tu:
uran v těchto reaktorech je využíván cca 60krát efektivněji než u „klasických“ reaktorů.
http://www.proelektrotechniky.cz/vyroba … os/111.php
Upravil kenavf (05.10.2016 17:56:38)
Pokud se už nic zásadního nezmění, pokračujeme tady: www.aktualnikonflikty.cz
Quae volumus, credimus libenter. – „Co si přejeme, tomu ochotně věříme“ (Cicero)
Len nechápem prečo potom USA tú fabriku na MOX nepostavila(ako bolo v pláne), veď nie sú ako Nemci(Rakušaci) a nemajú v pláne skončiť s používaním atómu v energetike a tak továreň na MOX sa mi zdá ako dobrá investícia z dlhodobého pohľadu, najme ak sa začne používať Thorium v energetike ako palivo(233U)
A pokiaľ viem tak USA používala tzv. sodíkový reaktor, ten čo sa im roztavil bol pokusní a mám taký pocit že to bola riadená havária(chceli vedieť čo sa stane)
https://en.wikipedia.org/wiki/Experimen … _Reactor_I
https://en.wikipedia.org/wiki/Experimen … Reactor_II
https://en.wikipedia.org/wiki/Enrico_Fe … on#Fermi_1
https://en.wikipedia.org/wiki/Fast_Flux_Test_Facility
Upravil Miyamoto Musashi (05.10.2016 18:37:55)
Rimmer: "Ne, Listere, myslím třeba pyramidy. Jak mohli přemístit ty masivní kamenné kvádry bez pomoci moderní techniky?" Lister: "Měli masivní biče, Rimmere. Masivní biče."
Protože MOX je vyhazování paliva oknem. Dá se použít efektivněji. Nikdo se zdravým rozumem nechce zbytečně likvidovat Pu.
https://www.theengineer.co.uk/sellafiel … d-problem/
Tady je povídání o 140 tunách Pu v UK. Ti jsou ještě větší lamy.
czc32324 no neviem čo je vyhadzovanie oknom, ak z toho nespravíš MOX, tak to môžeš použiť už len v bombe, reaktor nie je kotol na uhlie, že to tam hodíš lopatou a vo vnútri to zhorí a zohreje to vodu
Rimmer: "Ne, Listere, myslím třeba pyramidy. Jak mohli přemístit ty masivní kamenné kvádry bez pomoci moderní techniky?" Lister: "Měli masivní biče, Rimmere. Masivní biče."