AK - Aktuální konflikty

MM:
matika ako taka sexi nie je. Ako vravel prof. Krempasky - vsetko (vratane matiky, chemie...) su len "pomocne vedy fyzikalne". Veda matematicka ako taka, ked je uzavrena sama do seba pre vacsinu sexi nie je. Strasne vela pravidiel, komplikacii. Az realita hmoty z matematiky urobi zbran. Ja som to pochopil az na vyske... Matikarka na strednej bola krava co tomu nerozumela a nic nas nenaucila... Na co je dobry ten husi krk som netusil az kym na vyske typek pred tabulou krasne jednoducho odvodil dva vzorce cez integral - obvod a obsah kruhu. Som si uvedomil ze v prirode to naozaj tak funguje - aj mala sila dlho posobiaca urobi velky vykon - prud vody storocia omyva hranaty kamen a zaobli ho, jeden mravec unesie howno ale cele mravenisko spolocne odnesie aj vtaka... (podobne je to s ludmi - jeden clovek je prd, dolezita je spolupraca vsetkych ludi). To je sila integralu. Podobne na co su dobre derivacie - je to vestenie do buducnosti 

Ked sme zacali pouzivat LDF 2r. v praxi - tam sa to vsetko krasne zjednodusilo pretoze sa vhodne nastavili okrajove podmienky a zanedbalo co ma mizivy prispevok k vysledku. A to uz bolo fajn. Aby sme si uvedomili zabvnou formo - prisiel znamy vtip - jozko uvazuje preco vlak na kolajniciach hrkoce... Obsah kruhu je Pi*r2. Pi je stale rovnake, nemeni sa pocas jazdy a tak ho abstrahujeme a co nam ostane? r2 a to je obsah stvorca. A ked sa stvorec odvaluje po priamke, tak robi to zname tuk-tuk-tuk...

MiB-nemozes prebudit vsetkych... podstatne je zaujat ich. Aby videli ze sa to da v zivote pouzit a mat aj trocha srandy. Ano, vacsinu zabudnu pretoze to v praxi nebudu nepouzivat. Ale budu vediet ze nieco take existuje, na co je to dobre a kde to najst. Ak ked to budu potrebovat, najdu si to a budu to vediet pouzit. TO STACI !

Upravil Tomas BB SK (21.01.2017 11:18:06)

Ja, na základnej škole, som mal možno šťastie na matikárku a fyzikárku v jednej osobe (zdravím pani Kmetíkovú, ak ešte žije). Celkom uprimne som ju zpočiatku nenávidel, asi ako všetci žiaci, ale po nejakých dvoch rokoch som sa naučil "vyhovieť jej" a mal som zdanlivý pokoj. Neskôr na učňovke a na strednej som zistil, že to, čo do mňa natĺkla (občas aj doslova), mi umožňuje veľmi pohodlné "prežívanie" nového učiva - a opäť som asi mal trochu aj šťastie na učiteľov. Až na vyške bolo treba znovu riadne zabrať, ale "kmetíčkine základy" mi umožnili nájsť ten správny prístup aj pre matematiku, ale aj matematickú časť fyziky a elektrotechniky - v podstate "zlyhali" až na vektorovej a tenzorovej matematike okolo teorie magnetického poľa (skúška za tri na tretí pokus).
Čo chcem ale povedať o prístupe Kmetíkovej ako matikárky a fyzikárky - celkom často si "prehadzovala" hodiny (v prípade opisovania domácich úloh pre nás, darebákov, celkom malér). Takže sa najprv prebrala "matematická časť" k nasledujúcej fyzike, alebo naopak sa prebralo "fyzikálne využitie" následnej matematiky. Jedna vec, ktorú som sa takto naučil, je "vidieť" výsledok nejakého vzorca ako fyzikálny objekt alebo fyzikálny proces, a tiež naopak - vnímať nejaký fyzikálny proces ako niečo, čo sa dá popísať vzorcami - a predpovedať výsledok.

Tomas - presne takýto príklad s kolesom vlaku uvádzal jeden učiteľ a ukazoval tým ako možno zložitý problém redukovať.
Dovolil som si drzú poznámku - jeho teoria nezodpovedá pozorovaniu.
Pozorovaný interval medzi ťuknutiami je okolo dvoch sekúnd, kým polomer kolesa vagónu je okolo pol metra - vo výsledku by sa teda vlak musel pohybovať rýchlostou štvrť metra za sekundu. Vzniká tak rozpor medzi opakovaným pozorovaním a teoriou, čiže teoria je nesprávna alebo neuplná a počas "procesu redukcie problému" muselo niečo podstané vypadnúť.

Trefná poznámka k součastnému školství, se objevila, v komentářích pod článkem nejmenovaného e-periodika