QVAK napsal:Neviem ako v ČR, ale u nás v SR sme zaostalí na úrovni 50. rokov, lebo zatiaľ matiku učíme tak.
Ale zato slovenské šlabikáry nezostali v 50tych rokoch a idú s dobou:Pre písmeno Ž existoval(existuje?) tento didaktický článok
Pôvodný text k písmenu Ž
Volám sa Žigmund a moja mama Žofia. Má krásne vlasy. Sú čierne ako žúžoľ. S mamičkou žijeme sami dvaja. Ocko si ma bráva cez víkend. Mamičke býva smutno. Žijeme na prízemí. Nad nami býva ujo Žubajík. Občas pomáha mamičke s vodou alebo žiarovkou a elektrinou. Pred pol rokom požiadal ujo Žubajík mamičku o ruku. Najprv bola prekvapená. Potom sa potešila. Už to pre mňa nebude len ujo Žubajík, ale druhý ocko. Zajtra sa ožení s mojou mamičkou. Teraz budem mať ocka aj cez víkend, aj cez týždeň.
Pokud se už nic zásadního nezmění, pokračujeme tady: www.aktualnikonflikty.cz
Quae volumus, credimus libenter. – „Co si přejeme, tomu ochotně věříme“ (Cicero)
QVAK napsal:Neviem ako v ČR, ale u nás v SR sme zaostalí na úrovni 50. rokov, lebo zatiaľ matiku učíme tak.
neviem, neviem, ale ja mam z matematiky pre prvy stupen ZŠ dost divny pocit. Ucia ich to velmi divne, miestami dost komplikovane co vyplyva najma z toho ze deti do 4. rocnika netusia nic o mnozinach, co je v podstate zaklad scitacej/odcitacej matematiky a dost dobry zaklad pre nasobenie...
Skonstatoval som ze by som mal vratit vsetky diplomy, bo ac sme kedysi vcelku hravo riesili LDF II.radu, pre mna prechod na matematiku pre svrtakov bol asi ako od newtona do einstaina... Vecsina ucitelov zjavne tiez, pretoze sudruh ktory tuto novu metodiku "vymyslel" musel k ucebniciama pracovnym zositom vydat neskor aj metodicke pokyny pretoze ucitelia netusili o com tato nova matematika je natoz ako ju ucit. Inymi slovami niekto si na tom postavil nejaku docenturu a pomastil ego. (ja ho stretnut tak si tiez pomastim ego a zmastim jeho telo)
Vyriesil som to doma tak, ze som dietatu vysvetlil mnoziny, co za dve hodky pochopil... maminka nechape dodnes... Holt, nova doba - takzvana vedomostna spolocnost. Podobne ako (napriklad) v biblii - co najviac spatvarit, skomplikovat aby tomu nik nerozumel a mohla sa vytvorit kasta vyvolenych "tych, co vedia" a blbeho plebsu
nosce te ipsum
neviem, neviem, ale ja mam z matematiky pre prvy stupen ZŠ dost divny pocit. Ucia ich to velmi divne, miestami dost komplikovane co vyplyva najma z toho ze deti do 4. rocnika netusia nic o mnozinach, co je v podstate zaklad scitacej/odcitacej matematiky a dost dobry zaklad pre nasobenie...
Skonstatoval som ze by som mal vratit vsetky diplomy, bo ac sme kedysi vcelku hravo riesili LDF II.radu, pre mna prechod na matematiku pre svrtakov bol asi ako od newtona do einstaina... Vecsina ucitelov zjavne tiez, pretoze sudruh ktory tuto novu metodiku "vymyslel" musel k ucebniciama pracovnym zositom vydat neskor aj metodicke pokyny pretoze ucitelia netusili o com tato nova matematika je natoz ako ju ucit. Inymi slovami niekto si na tom postavil nejaku docenturu a pomastil ego. (ja ho stretnut tak si tiez pomastim ego a zmastim jeho telo)
Vyriesil som to doma tak, ze som dietatu vysvetlil mnoziny, co za dve hodky pochopil... maminka nechape dodnes... Holt, nova doba - takzvana vedomostna spolocnost. Podobne ako (napriklad) v biblii - co najviac spatvarit, skomplikovat aby tomu nik nerozumel a mohla sa vytvorit kasta vyvolenych "tych, co vedia" a blbeho plebsu
Ja hovorím o druhom stupni. Mnohé veci sa nepáčia ani mne, ale proti vetru sa čúrať bez následkov nedá. Takže na druhom stupni si dorast aj tak musím prerobiť na svoje požiadavky, ktoré čerpám z učebníc od roku 1980 po súčasnosť.
Ten prístup razený na prvom stupni by som úplne nehanil, má niečo do seba, ale mi naň nie sme zvyknutí. Ja ako matikár si poviem, tak fajn dá sa to aj takto, ale pre matiku na druhom stupni nie je úplne dobrý. Hlavný problém pre mňa pri piatakoch je rýchlosť počítania - na prvom stupni boli zvyknutí piánko, kľud. Keď na druhom stupni potrebujem rýchlo násobiť, deliť, tak sa môžem aj rozkrájať oni to tými postupmi z prvého stupňa nedokážu. Aj tak sa nakoniec musím venovať násobilke a deleniu a všetko ich to naučiť na rýchlosť. Pretože pre mňa aritmetické operácie už nie sú cieľ ale prostriedok pre iné výpočty.
Mám zážitok ešte z VŠ. Prvé roky sme počítali len s písmenkami, kalkulačku som v podstate nepotreboval, x, y, z boli reálne čísla, n, m prirodzené, u, v boli vektory a podobne. Väčšina výpočtov bola zameraná na veta, dôkaz a pod. Keď v štvrtom ročníku na didaktike matiky nám dala vyučujúca na cvičeniach riešiť slovné úlohy na úrovni 7.r ZŠ, mal si vidieť tie výpočty - rovnice a ich sústavy o dvoch neznámych a podobné zvrhlosti. Jednoducho sme žili vo svete vyššej mat, kde sme boli zvyknutí všetko riešiť cez rovnice, nerovnice a ich sústavy. Lenže deti to dnes nemajú, obyčajné rovnice sa učia v 8.r ZŠ.
Dnes sa pri vysvetlení takých príkladov zaobídem bez rovníc, použijem písmenko na neznámu (aj to hlavne ako príprava na rovnice a výrazy) a nejaký obrázok alebo schému a vytvoríme logický sled výpočtu a ide to.
Trochu si poplačem a budem zovšeobecňovať: Čo deťom chýba je ochota makať, môžem sa rozkrájať, ale väčšina je totálne letargická a často si aj rodičia naserú do úst a sľubujú nápravu, ale .... ostane u slov. Nie sú ochotní pochopiť, že ak niečo nepochopím na prvý raz, musím to skúsiť druhý raz a ak to nepôjde, tak to budem opakovať a opakovať.
Najprv som to dával za vinu sebe, neviem zaujať, ešte neviem učiť, ale s pribúdajúcimi školskými rokmi zisťujem, že ten problém nemám len ja, ale kopa aj starších kolegov nielen na našej škole, ale aj na iných školách, ako sa dostanem do kontaktu s učiteľmi z iných škôl.
Ja hovorím o druhom stupni. Mnohé veci sa nepáčia ani mne, ale proti vetru sa čúrať bez následkov nedá. Takže na druhom stupni si dorast aj tak musím prerobiť na svoje požiadavky, ktoré čerpám z učebníc od roku 1980 po súčasnosť.
Ten prístup razený na prvom stupni by som úplne nehanil, má niečo do seba, ale mi naň nie sme zvyknutí. Ja ako matikár si poviem, tak fajn dá sa to aj takto, ale pre matiku na druhom stupni nie je úplne dobrý. Hlavný problém pre mňa pri piatakoch je rýchlosť počítania - na prvom stupni boli zvyknutí piánko, kľud. Keď na druhom stupni potrebujem rýchlo násobiť, deliť, tak sa môžem aj rozkrájať oni to tými postupmi z prvého stupňa nedokážu. Aj tak sa nakoniec musím venovať násobilke a deleniu a všetko ich to naučiť na rýchlosť. Pretože pre mňa aritmetické operácie už nie sú cieľ ale prostriedok pre iné výpočty.
▼spoiler
Ci to nebude tim, ze podstata vyucby u deti je POCHOPENIE, nie biflovanie a mechanicke pocitanie bez toho aby vedeli co robia...
kam vedie sposob vyucby na 1. stupni a ake su nasledky na 2. stupni si popisal a aj na zaverecnu otazku si odpovedal sam. Hladis na to ocami cloveka ktory ma zaklady davno za sebou. pozri sa na to ocami dietata ktore ucis, najma na 1. stupni... Casta cyba v pedagogike je ze vyucujuci zabudne ze aj on sa to niekedy ucil a objavoval ako nezname a sklzne do rutiny "ako to ze to tie deti nevedia? Ved je to jasne!"... Neplati len pre matematiku, ale pre predavanie vedomosti vseobecne.
A prosim admina nech to presunie niekde kde to ma vyznam
Upravil WuVirr (21.01.2017 10:55:26)
nosce te ipsum
Stalo sa.
Ci to nebude tim, ze podstata vyucby u deti je POCHOPENIE, nie biflovanie a mechanicke pocitanie bez toho aby vedeli co robia...
kam vedie sposob vyucby na 1. stupni a ake su nasledky na 2. stupni si popisal a aj na zaverecnu otazku si odpovedal sam. Hladis na to ocami cloveka ktory ma zaklady davno za sebou. pozri sa na to ocami dietata ktore ucis, najma na 1. stupni... Casta cyba v pedagogike je ze vyucujuci zabudne ze aj on sa to niekedy ucil a objavoval ako nezname a sklzne do rutiny "ako to ze to tie deti nevedia? Ved je to jasne!"... Neplati len pre matematiku, ale pre predavanie vedomosti vseobecne.
Tým čo som Ti písal, som sa snažil povedať, že sa na to snažím hľadieť očami detí, preto sa pokiaľ to len ide pri učení sa snažím odvolávať na skúsenosti detí - peniaze, šport, história... . Keď mi nie je jasné, čo im nie je jasné vŕtam do nich otázkami, kým sa nedopracujem k pochopeniu ich problému.
Pravdu povediac, prvý stupeň by som nechcel učiť, to sa priznám. Ale samozrejme musím trochu poznať okrem ich výstupov aj ich procesy.
Ale keď si načal tú množinovú teóriu vyučovania na prvom stupni. Niekde som čítal, už dávnejšie, takže mi to už dosť zvetralo v hlave, ale podstata bola: množinová teória nie je lepšia ako ostatné, ale keď sa s ňou začalo (myslím že 70 - 80 roky, ak sa nemýlim), tak aj samotní učitelia sa ju museli učiť - boli žiaci a boli schopní lepšie vysvetliť svojim žiakom, lebo ich chápali, mali také isté problémy ako oni. Potom ako si ju učitelia osvojili, dostali sa do rutiny a bublina spľasla. Takto nejako mám zafixovaný obsah článku (kapitoly knihy) čo som čítal. Je to v súlade s tým, čo si napísal, to nepopieram.
Ale pri týchto veciach je potrebná komunikácia aj z druhej strany, od žiakov, prípadne rodičov. Mám pocit, že robím čo sa dá, snažím sa vysvetliť učivo aj päťkrát ak to treba, keď žiak zastane pred tabuľou a vidím v čom je problém tak vysvetľujem, ale potrebujem spätnú väzbu, otázky - ak ich dostanem viem svoj postup upraviť, ak nie, môžem fungovať len metódou blackbox - neviem ako stroj pracuje, mám len jeho výstupy - písomky a na ich základe hádam, čo sa asi deje, ale to už je pozde.
Preto som písal, že mnohí žiaci sú letargickí, je im to jedno a neviem sa dopátrať k podstate ich problému. Nie sú ochotní bojovať a pýtať sa, skúšať sami. Dosť záleží aj od zloženia tried - tam kde sa v triede nájde niekoľko ťahúňov, ide to ľahšie, lebo potiahnu aj tých slabších - poradia, vysvetlia - sú ako moja predĺžená ruka.
Ale v posledných neviem koľko rokoch je v mnohých triedach trend opačný. Jeden, dvaja ťahúni, mlčiaca väčšina a niekoľko neprispôsobivých (nemusia byť nutne spoluobčania), ktorým sa prispôsobí väčšina a následne aj ťahúni majú smolu.
Úprava 1:
Vieš prečo sa zmenil spôsob vyučovania na prvom stupni? presne pre to, čo si napísal v prvej vete. Pochopenie, nie biflovanie. Podľa autorov tej zmeny by také počítanie a riešenie rôznych divergentných úloh malo žiakov priviesť k pochopeniu. Problémom pre mňa na druhom stupni je ale to, že určité činnosti potrebujem, aby mali žiaci mechanizované - násobenie, delenie a podobne, aby na každú prkotinu nepotrebovali kalkulačku.
Úprava 2:
Pozri si didaktika matematiky pre 1 stupeň a zistíš, že počítanie sa učí na základe množinovej teórie, len sa to tak nezdôrazňuje a modifikuje sa to.
Upravil MiB (21.01.2017 01:17:58)
Po precitani vasich prispevkou, sa zamyslam nad tym ci to nebude skor vec motivacie deti. My ako deti, sme chceli byt kozmonautom, pilotom, zeravnikom, vojakom... To bola pre nas motivacia ucit sa a zdokonalovat sa. Dnesne deti chcu byt youtobermi, profesionalnimi hracmi, popripade politikmi, alebo jednoducho byt bohaty bez namahy.
A ked vidia vzory v mediach ktory su "uspesny", bez vdelania a castokrat aj bez rozumu, maju pocit ze ucit a snazit sa v zivote netreba.
Po precitani vasich prispevkou, sa zamyslam nad tym ci to nebude skor vec motivacie deti. My ako deti, sme chceli byt kozmonautom, pilotom, zeravnikom, vojakom... To bola pre nas motivacia ucit sa a zdokonalovat sa. Dnesne deti chcu byt youtobermi, profesionalnimi hracmi, popripade politikmi, alebo jednoducho byt bohaty bez namahy.
A ked vidia vzory v mediach ktory su "uspesny", bez vdelania a castokrat aj bez rozumu, maju pocit ze ucit a snazit sa v zivote netreba.
aj to je jedna z pricin. Motivacia. Tu ma hlavne slovo rodic.
Dalsia je radost z ucenia - a to je domena ucitela ako sa s tim vysporiada. Ti najlepsi vedia privest ziaka do stavu ze aj drill je pre neho ista radost... Ale to sa da aj s knizkami s ktorymi sme sa ucili pred 20 rokmi, nic nove vymyslat netreba, je potrebne aby ucitel vedel zaujat ale zaroven mal aj autoritu (a doveru deti). V tomto vidim jeden z najvacsich problemov. Skuste si kazdy spomenut na skolske casy... Ktory ucitel bol najlepsi a preco.
Ja som chcel byt smetiarom
nosce te ipsum